Právna úprava domácich pôrodov a ich evidencia

V niektorých z týchto krajín sa síce domáce pôrody odohrávajú, avšak v právnom vákuu a bez krytia verejného zdravotného poistenia. NCZI definuje pôrod mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia V rámci hlásenia NCZI nesleduje dôvod, prečo k pôrodu mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia došlo. Z tohto údaja tak nie je možné zistiť presný počet plánovaných domácich pôrodov vzhľadom na to, že do tejto kategórie spadajú aj tzv. prekotné pôrody, počas ktorých žena plánovala pôrod v zdravotníckom zariadení, ale do zariadenia prísť nestihla. Špecifické údaje o plánovaných domácich pôrodoch teda NCZI nezbiera. Vo vzťahu k nášmu systému rýchlej zdravotnej pomoci si len ťažšie vieme predstaviť, ako by mohol systém domácich pôrodov fungovať. Ako dokumentujeme na kazuistike, nie zriedka ide o život alebo vážne poškodenie zdravia. Ustanovenie § 13 a nasl. zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov predpokladá, že dieťa sa nemuselo narodiť v zdravotníckom zariadení, oznamovacia povinnosť o narodení potom spočíva na jednom z rodičov. Podľa ZoZS aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode je vnímaná ako neodkladná starostlivosť. Pritom v celom zákone nie je výslovná zmienka o domácich pôrodoch. Podľa § 9 ods. 9 ZoZS sa spresňujú náležitosti prepúšťacej správy, ak ide o dieťa, ktoré sa prepúšťa do domáceho prostredia, ako aj povinnosti ošetrujúcej sestry alebo ošetrujúcej pôrodnej asistentky a tzv. ošetrovateľskej prepúšťacej správy (§ 9 ods. 10 ZoZS). Konkrétne náležitosti podčiarkujú skutočnosť, že sa s pôrodom počíta predovšetkým v rámci ústavnej starostlivosti, teda v nemocničnom prostredí. Pokiaľ ide o bližšie určenie, čo sa myslí ošetrovateľskou praxou, nachádzame ho v § 2 ods. 14 ZoZS, ktorý v našom kontexte zahŕňa činnosti sestry a pôrodnej asistentky pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencii. Čo presne táto prax pôrodnej asistentky zahŕňa, je uvedené v § 2 ods. 18 ZoZS, ktorý vo vzťahu k získaniu špecializácie ďalej odkazuje na § 33 zákona č. 578/2004 Z.z.o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do roku 2018 bola účinná vyhláška č. 364/2005 Z.z., ktorou sa určoval rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom. Podľa § 4 ods. 3 písm. f) tejto vyhlášky mohla pôrodná asistentka samostatne odvádzať fyziologický pôrod vrátane pôrodu, pri ktorom sa vyžaduje epiziotómia len v zdravotníckom zariadení. Plánovaný domáci pôrod s účasťou pôrodnej asistentky v SR teda podľa tejto vyhlášky nebol povolený. V roku 2018 ju nahradila vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 95/2018 Z.z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom. V tomto prípade už ide o podrobný rozpis úkonov, ktoré môže pôrodná asistentka vykonávať. Je tam zahrnutá aj možnosť odvádzať fyziologický pôrod vrátane pôrodu, pri ktorom sa vyžaduje epiziotómia. Obmedzenie týchto činností na prostredie zdravotníckeho zariadenia tam absentuje, z čoho vyplýva, že sa tak môže stať aj mimo neho. Na druhej strane plánované odvedenie fyziologického pôrodu v inom ako ústavnom zariadení by mohlo byť posudzované ako prekročenie kompetencií pôrodnej asistentky. Ak by sme vychádzali z formálnej stránky právnej úpravy, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je aj zdravotnícky pracovník (napríklad pôrodná asistentka), ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 4 písm. b) vo väzbe na § 10 ZoZS. Pritom § 10 ods. 2 ZoZS priamo predvída, že samostatná zdravotnícka prax môže byť poskytovaná aj na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

Ako uvádza komentár k ZoZS, podľa § 8 ods. 1 ZoZS, ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí ("domáca starostlivosť"), pričom podľa § 8 ods. 7 ZoZS . Z toho sa podľa uvedeného komentára javí, že ak to zdravotný stav tehotnej ženy a plodu dovoľuje, môže sa naplánovať a vykonať pôrod v súlade s požiadavkami ženy v domácom prostredí, čo by súčasne nezakladalo konanie pôrodnej asistentky v zmysle . Právna úprava teda síce neaprobuje domáce pôrody, ale súčasne ich ani nezakazuje a neprikazuje žene rodiť v zdravotníckom zariadení, no nie je ani nijako riešená otázka bezpečnosti a podporných opatrení pri domácom pôrode. Problematicky pre nás vyznieva aj otázka právnej zodpovednosti pôrodnej asistentky, keď pomáha pri takomto pôrode a nezistí prípadné komplikácie, pretože k tomu napríklad nemá potrebné medicínske vzdelanie, technické vybavenie alebo nedokáže pre tieto prekážky včas a vhodne intervenovať a poskytnúť potrebnú zdravotnú pomoc, či už matke, alebo novorodencovi. Nestojí mimo pochybností, či by plánovaný pôrod mimo zdravotníckeho zariadenia pôrodnou asistentkou v spolupráci s rodičkou nemohol byť posudzovaný ako prekročenie právomocí, pretože síce činnosť pôrodnej asistentky je ošetrovateľskou starostlivosťou, no pod tieto činnosti zákonodarca expressis verbis neurčil vykonávanie domácich pôrodov.