Pracovné podmienky pre špecifické skupiny zamestnancov v pracovnom pomere

Špecifické pracovné podmienky sa podľa § 161 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") týkajú troch kategórií zamestnankýň:

Uvedené špecifické kategórie zamestnankýň majú upravené špecificky pracovné podmienky z toho dôvodu, že musia popri práci vykonávať úlohy súvisiace s tehotenstvom, materstvom alebo starostlivosťou o dieťa, ktoré potrebuje opateru.

Podstatným je pritom čl. 6 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.

Uvedená základná zásada Zákonníka práce sa vzťahuje na pracovnoprávny vzťah a je generálnym právnym pravidlom. Uvedená zásada súvisí napríklad aj s poskytovaním pracovného voľna, keď si potrebuje tehotná žena alebo matka starajúca sa o dieťa vybaviť určité záležitosti v súvislosti so starostlivosťou o takéto dieťa v konkrétnom prípade. Pokiaľ ide o prípad, keď sa pracovný čas u zamestná­vateľa rozvrhuje nerovnomerne alebo pokiaľ ide o rozdelenie pracovného času do zmien, tak v takomto prípade je potrebné zabrániť tomu, aby boli tehotné ženy alebo matky zaraďované do nočných zmien alebo boli zaťažované nadčasovou prácou.

V súvislosti s výkonom závislej práce chráni Zákonník práce ženu v čase od vzniku tehotnosti, po narodení dieťaťa, keď žena začne vykonávať prácu. Pokiaľ sa o dieťa stará muž, tak v tom prípade musí zamestnávateľ vytvoriť vyhovujúce pracovné podmienky aj jemu, hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti, v konkrétnosti môže ísť napríklad o poskytnutie pracovného voľna alebo preradenie muža na inú pozíciu, ktorá mu starostlivosť o dieťa umožní, prípadne sa mu špecificky upraví pracovný čas.

Pod vytvorením vhodných pracovných podmienok je možné rozumieť napríklad aj individuálnu úpravu pracovného času, prípadne individuálne zavedenie pružného pracovného času v prípade zamestnankyne, ktorá sa stará o dieťa v danom prípade.

S poskytovaním vhodných pracovných podmienok v tehotenstve a materstve súvisí aj poskytovanie adekvátneho hmotného zabezpečenia v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom, a to na základe predpisov o sociálnom zabezpečení, čo spôsobuje, že ide o rozsiahlu problematiku, ktorá má vzťah aj k osobitnej právnej úprave. Sociálne zabezpečenie v tehotenstve a materstve je ustanovené v čl. 8 základných zásad Zákonníka práce, je teda všeobecným právnym pravidlom, teda vzťahuje sa aj na tehotenstvo a materstvo.

V súvislosti s tehotenstvom a materstvom je potrebné spomenúť aj čl. 9 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Pokiaľ napríklad nebola tehotná zamestnankyňa preradená na inú, pre ňu vhodnú prácu v súvislosti s lekárskym posudkom, tak v tom prípade môže podať žalobu na súd a dovolávať sa zjednania nápravy súdnou cestou. Taktiež môže ísť o prípad, keď zamestnávateľ porušil § 162 ods. 3 Zákonníka práce a neposkytuje žene vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu. Ide taktiež aj o prípady, ak je tehotná zamestnankyňa bez právneho dôvodu diskriminovaná zamestnávateľom v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorí u zamestnávateľa pracujú, čím sa porušuje čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, ktorý ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania.

Taktiež platí, že pokiaľ si tehotná zamestnankyňa alebo matka starajúca sa o dieťa do deviateho mesiaca po pôrode uplatní voči zamestnávateľovi žalobu na súde, tak nemôže byť voči nej uplatňovaná sankcia v podobe zníženia platu alebo skončenia pracovného pomeru, teda nemôže byť zamestnávateľom za takéto svoje konanie žiadnym spôsobom postihovaná.

Uvedené ustanovenia základných zásad Zákonníka práce predstavujú podstatnú záruku ochrany práv a oprávnených záujmov uvedených, špecifických kategórií zamestnancov, žien, ktoré sú buď tehotné, alebo sa starajú o deti v konkrétnom prípade.

Pre ochranu zdravia tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy je nevyhnutná aj právna úprava Zákonníka práce, ktorá sa týka zákazu výkonu určitých prác, ktoré nemôžu vykonávať. Pre tieto kategórie zamestnankýň sú zakázané tieto práce: