Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
POVINNÁ MLČANLIVOSŤ ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV (1.)
Dátum:
Povinná mlčanlivosť zdravotníckych pracovníkov je často diskutovanou témou a aj napriek pomerne stabilnej právnej úprave stále nachádzame mnohé aplikačné problémy a stretávame sa s častými otázkami zo strany zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Cieľom tohto článku nie je analýza platnej právnej úpravy týkajúcej sa povinnej mlčanlivosti. Snahou autorov tohto článku je zodpovedať najčastejšie aplikačné problémy a otázky, s ktorými sa stretávame v praxi.
Čo je povinná mlčanlivosť
Jednou z prvých asociácií, ktorá sa vybaví snáď každému v súvislosti so vzťahom zdravotnícky pracovník a pacient, je dôvera. Dôvera ako nevyhnutný predpoklad vzťahu zdravotníckeho pracovníka a pacienta je zabezpečovaná predovšetkým prostredníctvom povinnej mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka o informáciách, ktoré sa dozvedel pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdravotnícki pracovníci získavajú citlivé informácie o pacientovi, bez ktorých by mu nemohli pomôcť.
Dôvera pacienta, že údaje nebudú sprístupnené tretím osobám bez jeho súhlasu, a to ani jeho rodine či zamestnávateľovi, môže rozhodnúť o tom, či pacient vyhľadá lekársku pomoc. Staršie právne úpravy považovali mlčanlivosť za morálny záväzok. Jeho základ môžeme hľadať už u Hippokrata. Záväzok mlčanlivosti je totiž súčasťou Hippokratovej prísahy, v ktorej je zachytený takto:
"Čokoľvek, čo pri liečbe, ale aj mimo mojej praxe pri styku s ľuďmi budem počuť alebo vidieť, nesmie sa zdeliť, to zamlčím a nechám v tajnosti."
[1]
Vzhľadom na etickú rovinu povinnej mlčanlivosti právne predpisy upravovali túto povinnosť,
pričom právna sankcia za jej porušenie nebola stanovená
.
[2]
Dnes môže byť porušenie povinnej mlčanlivosti právne vynútiteľné v podobe sankcie, tak v rovine občianskoprávnej, administratívnoprávnej, a dokonca aj v rovine trestnoprávnej.
Táto téma je veľmi úzko spätá s ochranou súkromia pacienta, ktorá spočíva v:
-
povinnej mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov,
-
možnosti pacienta rozhodovať o poskytovaní starostlivosti prostredníctvom informovaného súhlasu - pacient svojím súhlasom "odobruje zásah" do svoje telesnej, ako aj psychickej integrity,
-
ochrane zdravotnej dokumentácie vrátane obrazových záznamov, zobrazovacích techník, snímok z chirurgických zákrokov,
-
ochrane osobných údajov pacienta.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo na (cit.):
"...zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti...".
[3]
Každá osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť bez ohľadu na jej vek, duševnú vyspelosť, vzdelanie, spoločenské postavenie (aj politické postavenie) či majetok, má zákonom zaručené právo na to, aby sa zachovala mlčanlivosť - a to
de facto
o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú jej zdravotného stavu.Údaje o zdravotnom stave tvoria najintímnejšiu súčasť súkromia fyzickej osoby. Knap a Švestka k predmetu práva na osobné súkromie uvádzajú (cit.):
"Predmet práva na osobné súkromie tvorí vnútorná intímna sféra života fyzickej osoby vytváraná skutočnosťami jej súkromného života. Účelom tohto práva je poskytnúť ochranu pred tým, aby tieto skutočnosti súkromného života neboli sprístupňované verejnosti (vonkajšiemu svetu) bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby či bez dôvodu uznaného zákonom..."
.
[4]
Kto je viazaný povinnou mlčanlivosťou
Pri otázke, kto je viazaný povinnou mlčanlivosťou nám automaticky napadne odpoveď, že povinným subjektom je zdravotnícky pracovník. Okruh povinných subjektov však týmto zďaleka nie je uzavretý. Povinné subjekty možno vo všeobecnosti odvodiť z generálnej úpravy osobnostných práv obsiahnutej v § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), podľa ktorej má každá fyzická osoba okrem iného aj právo na ochranu súkromia (do ktorého spadajú aj informácie o jej zdravotnom stave). Toto právo pôsobí
erga omnes
, z čoho vyplýva, že každá ďalšia osoba (právnická či fyzická) je povinná rešpektovať osobnostné práva, ergo zdržať sa neoprávnených zásahov do týchto práv.Vo vzťahu k informáciám o zdravotnom stave je zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotnej starostlivosti") ešte presnejší, keď mlčanlivosťou zaväzuje (§ 18 ods. 3) okrem zdravotníckeho pracovníka (špeciálny subjekt) aj každú ďalšiu osobu (všeobecný subjekt), ktorá získala informácie zo zdravotnej dokumentácie fyzickej osoby (napr. nezdravotnícky personál alebo osoba, ktorá nahliadala do zdravotnej dokumentácie).
Zdravotnícki pracovníci
Povinná mlčanlivosť je stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka vyplývajúca z jeho povolania a možno ju nájsť priamo v zákone č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 578/2004 Z.z."). Podľa § 80 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. (cit.):
"Zdravotnícky pracovník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania"
. Táto povinnosť vyplýva aj priamo z Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
