Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v správnom konaní

Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa počas vykonávania svojej činnosti môže stať účastníkom správneho konania vedeného pred niektorým správnym orgánom. Správne konanie môže začať na návrh poskytovateľa zdravotnej starostlivosti napríklad v prípade, keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti požiada príslušný orgán štátnej správy o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

V niektorých prípadoch správne konanie začína z podnetu príslušného orgánu. Väčšinou ide o konania, v ktorých správny orgán rozhoduje o uložení pokuty alebo inej sankcie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie niektorej zákonom uloženej povinnosti. Je preto vhodné a aj potrebné, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poznal svoje procesné práva a povinnosti, ktoré mu v postavení účastníka tohto konania vyplývajú z procesnoprávnych predpisov, pretože ich znalosť obom stranám v značnej miere uľahčuje priebeh celého konania.

Čo je správne konanie?

V odbornej právnickej literatúre možno nájsť viaceré definície pojmu správne konanie. Podľa jednej z nich možno správne konanie definovať ako normami správneho práva upravený postup správnych orgánov, účastníkov konania, zúčastnených osôb a ďalších osôb pri vydávaní, preskúmavaní a nútenom výkone rozhodnutí formou individuálneho správneho aktu, v ktorom správne orgány rozhodujú o konkrétnych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. [1] Proces správneho konania je upravený v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok“). Správny poriadok je všeobecným procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu verejnej správy. Rozsah jeho pôsobnosti je vymedzený v § 1 ods. 1, podľa ktorého sa správny poriadok vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ide o tzv. subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom, čo znamená, že ustanovenia správneho poriadku sa v správnom konaní aplikujú len v prípade, ak iný zákon neobsahuje osobitnú úpravu správneho konania, ktorá má prednosť pred úpravou všeobecnou.

Správne konanie uskutočňujú správne orgány. Ktoré subjekty patria do tejto skupiny orgánov určuje správny poriadok v § 1 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia je správnym orgánom:

• štátny orgán,
• orgán územnej samosprávy,
• orgán záujmovej samosprávy,
• fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Dôvody začatia správneho konania Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) môže voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti začať správne konanie o uložení sankcie v prípade, ak:

• Úrad na základe dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonaného podľa zákona o zdravotných poisťovniach zistí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytol pacientovi správne zdravotnú starostlivosť, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“),
• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil pri dohľade nad zdravotnou starostlivosťou povinnosť ustanovenú v § 46 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

V oboch prípadoch zákon o zdravotných poisťovniach dáva Úradu možnosť začať správne konanie o uložení sankcie na rozdiel od štátnych dozorujúcich orgánov, ktoré sú podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) povinné uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v správnom konaní pokutu v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v tomto zákone.

Pri zvažovaní začatia správneho konania o pokute je Úrad povinný prihliadať na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov. V prípade nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú podkladom na začatie správneho konania o sankcii zistenia Úradu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa zákona o zdravotných poisťovniach.

Tu treba upozorniť na skutočnosť, že výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou neprebieha v správnom konaní, a teda na proces výkonu dohľadu nemožno aplikovať ustanovenia správneho poriadku.

V dôsledku rôznych odlišných výkladov zákona zo strany účastníkov konania vo vzťahu k aplikácii správneho poriadku na proces dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou tento názor ustálila aj judikatúra našich súdov.

V prípade, keď Úrad zistí porušenie povinnosti správne poskytovať zdravotnú starostlivosť, môže poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v správnom konaní uložiť:

• pokutu podľa § 64 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach alebo
• zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok, ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

Rozsah pokuty je ust