Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Podmienky výkonu detencie v Slovenskej republike a v Českej republike
Dátum: Rubrika: Ekonomika a manažment
V príspevku sa venujeme zriadeniu prvého detenčného ústavu v Slovenskej republike a skúsenostiam z výkonu detencie v takýchto ústavoch v Českej republike.
Detencia v podmienkach SR
Požiadavky na vytvorenie nového druhu ochranného opatrenia boli vyslovené už pred rokom 1989. V detenčnom ústave by mali byť umiestnení páchatelia, ktorí sú vzhľadom k svojmu duševnému stavu vysoko spoločensky nebezpeční a súčasne u nich nie je možné predpokladať, že by ochranné liečenie v súčasnej podobe splnilo svoj účel. V takomto ústave by bola, tak ako je to v iných európskych štátoch, kde existujú obdobné ústavy, zabezpečená stráž, nevyhnutná pre zachovanie bezpečnosti personálu i umiestnených osôb. Kvalifikovaný personál by mal predovšetkým viesť páchateľa k tomu, aby si svoju duševnú poruchu uvedomil a naučil sa s ňou žiť tak, aby sa znížila alebo stratila jeho spoločenská nebezpečnosť. K tomu by mala tiež prispieť vzájomná priechodnosť nového ochranného opatrenia detencie a ochranného liečenia. Páchatelia by v detenčnom ústave mali byť vedení aj k prekonaniu svojho negatívneho postoja k liečbe, čo by mohlo vyústiť do prechodu do režimu ústavného ochranného liečenia s perspektívou následnej zmeny na ambulantné liečenie.
Zriadenie detenčného ústavu
Vláda SR svojím uznesením č. 489/2008 uložila ministrovi zdravotníctva zriadiť a sprevádzkovať detenčný ústav pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Odvtedy prešiel proces svojimi peripetiami aj vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov.
Nakoniec vláda SR uložila ministrovi zdravotníctva zriadiť detenčný ústav do 31. decembra 2020, avšak pre pandémiu COVID-19 sa pôvodný termín postupne predlžoval a na základe súhlasného stanoviska predsedu vlády bol predĺžený do 31. januára 2022.
Účelom detencie ako ochranného opatrenia je umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave (ďalej len "ústav") s osobitným liečebným režimom a následná izolácia páchateľa od spoločnosti s cieľom zabrániť páchateľovi v páchaní trestných činov a činov inak trestných. Podmienky umiestnenia osoby do detencie a jej účel upravujú § 81 a § 82 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon").
Podľa § 81 Trestného zákona sa nariadi, resp. rozhodne o umiestnení v detenčnom ústave, ak:
a)
je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu a nariadi jeho umiestnenie v ústave,
b)
páchateľ úmyselného trestného činu, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu, alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj pacienta neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, súd môže pred skončením výkonu trestu nariadiť jeho umiestnenie do ústavu po výkone trestu odňatia slobody,
c)
ak to považuje súd za potrebné, môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestení do detenčného ústavu aj páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin,
d)
na základe odborného lekárskeho posudku aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný, vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.
Procesnú právnu úpravu výkonu detencie obsahujú § 462 a § 463 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok"), ktorá má však len všeobecný a rámcový charakter a absentuje detailná úprava priebehu a vykonávania detencie tak, ako pri treste odňatia slobody alebo väzby.
Primárnou úlohou rezortu zdravotníctva je zabezpečenie a vytvorenie podmienok pre poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie ochrany zdravia, nie izolácia páchateľa od spoločnosti, resp. ochrana spoločnosti pred páchateľom. Realizácia ochranných liečení je dlhodobo konfrontovaná so závažnými problémami, z ktorých najzávažnejším je postavenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý je často pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vystavený útokom osôb, ktoré ho v dôsledku svojho zdravotného stavu ohrozujú na živote a zdraví.
Pretrvávajúci problematický stav výkonu ochranných liečení v ústavných zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich psychiatrickú starostlivosť, najmä pre výraznú odchýlku vo vzťahu k ohrozovaniu zdravotníckych pracovníkov a tiež ostatných pacientov, je z hľadiska ich realizácie dlhodobo neúnosný. Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že v súčasnosti žiadny z prevádzkovaných väzenských ústavov nedisponuje adekvátnymi podmienkami na výkon ochranného opatrenia "Detencia".
V súvislosti s plnením úlohy predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o výkone detencie vrátane zmien súvisiacich právnych predpisov vyplývajúcej z uznesenia vlády č. 145/2017, Národná rada SR schválila dňa 26. júna 2019 zákon č. 231/2019 Z.z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o výkone detencie"), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2020.
Zákon o výkone detencie upra
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
