Mlčanlivosť zdravotníckych pracovníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky v komparácii s úpravou v Českej republike (I.)

Pri slovnom spojení „mlčanlivosť zdravotníckych pracovníkov“ sa zrejme prirodzene väčšine čitateľov vybaví na prvom mieste Hippokratova prísaha a výlučne vzťah ošetrujúceho lekára k pacientovi. V minulosti jediný, s kým pacient prichádzal do styku, bol jeho ošetrujúci lekár, neskôr pribúdali rôzni zdravotnícki pracovníci. K nim treba pridať zdravotné poisťovne a orgány dohľadu, ktoré síce nemajú zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ale majú veľmi podobnú povinnosť, a to chrániť osobné údaje osôb, ktoré sú spracovávané. Všetky tieto subjekty sa postupom času dostali či už do každodenného alebo viac či menej častého styku s informáciami o pacientovi.

Cieľom tohto príspevku, ktorý z dôvodu rozsahu témy delíme na dve samostatne publikované časti, je poskytnúť zainteresovaným osobám potrebný prehľad o právach a povinnostiach pri nakladaní s informáciami o pacientoch, ktorých právna úprava sa nachádza vo viacerým právnych predpisoch. Navyše, je bežné, že slovenskí zdravotnícki pracovníci, najmä lekári, vykonávajú svoju činnosť aj v Českej republike, a z tohto dôvodu sme zaradili aj stručný pohľad na stav českej právnej úpravy mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov.

Problematiku mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov upravujú najmä tieto právne predpisy:

• ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“),
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“),
• zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“),
• zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“),
• zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“),
• zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“),
• zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „Trestný zákon“),
• zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v z. n. p. (ďalej len „Trestný poriadok“).

Jednému základnému a všeobecne konštruovanému právu pacienta na zachovanie mlčanlivosti zodpovedá množstvo povinností na strane osoby, ktorá s informáciami o pacientovi prichádza do styku. Je to preto, aby právo pacienta, ktoré zaručuje aj najvyšší zákon štátu – Ústava SR – bolo čo najdôkladnejšie a najširšie chránené.

Začneme teda opisom práva pacienta na zachovanie mlčanlivosti a budeme pokračovať povinnosťami, plnením ktorých má byť právo pacienta zachované a chránené pred nezákonnými zásahmi.

Právo pacienta na zachovanie mlčanlivosti

Podľa § 11 ods. 8 písm. g) zákona o zdravotnej starostlivosti má každý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom právo na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti.

Ide o konkretizáciu práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia ustanoveného čl. 16 ods. 1 Ústavy SR a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, na ochranu dobrého mena, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe ustanoveného čl. 19 ods. 1 – 3 Ústavy SR.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo na zachovanie mlčanlivosti sa netýka len údajov o zdravotnom stave, ale aj ďalších skutočností, ktoré so zdravotným stavom súvisia, a ktoré sa zdravotnícky pracovník dozvie. Ide predovšetkým o informácie zo súkromia pacienta, ktoré zdravotníckemu pracovníkovi pomáhajú skompletizovať potrebné údaje o pacientovi, ako napr. anamnézu. Pacient má pri prijímaní zdravotnej starostlivosti okrem iného právo zostať navonok v anonymite.

Povinnosť zdravotníckeho pracovníka zachovávať mlčanlivosť

V zmysle § 80 ods.