Meranie teploty zamestnancov počas šírenia COVID-19

Účinnú ochranu pred šírením nákazy na pracovisku nemožno zabezpečiť bez opatrení, ktoré zasahujú do sféry osobných údajov zamestnancov či ich súkromia. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“), je základným právnym predpisom, ktorý upravuje podmienky spracúvania osobných údajov a ktoré je pre zamestnávateľov záväzné.

Údaje o tom, či má zamestnanec ochorenie COVID-19 alebo jeho príznaky (v čase, keď ešte nebolo u neho ochorenie preukázané), alebo údaje o jeho teplote a pod., sa týkajú zdravia zamestnanca a sú súčasťou osobitnej kategórie osobných údajov. Spracúvanie osobitnej kategórie osobných údajov pritom podlieha zvýšenej miere právnej ochrany.

Spracúvanie tzv. citlivých osobných údajov podľa nariadenia GDPR

Pri monitorovaní teploty zamestnancov dochádza k spracúvaniu ich osobných údajov. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia GDPR sa osobnými údajmi rozumejú „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby“.

Osobným údajom je teda informácia, ktorá sa týka fyzickej osoby, ktorá je určená alebo určiteľná, t. j. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou.

Za „citlivé“ osobné údaje sa považujú osobné údaje:

• ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie,
• členstvo v odborových zväzoch,
• genetické údaje, biometrické údaje spracúvané len na účely identifikácie ľudskej bytosti,
• zdravotné údaje,
• údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie danej osoby.

Spracúvanie tejto kategórie osobných údajov nie je nariadením GDPR zakázané, avšak vzhľadom na závažnosť rizika pri ich spracúvaní, tejto kategórii osobných údajov legislatíva priznáva vyššiu právnu ochranu, ktorá sa prejavuje v prísnejšom režime ich spracúvania. Pre zákonné spracúvanie tzv. citlivých osobných údajov svojich zamestnancov okrem bežného právneho základu v čl. 6 nariadenia GDPR, teda musí prevádzkovateľ preukázať, že existuje aj výnimka podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia GDPR. V tomto prípade sa aplikuje čl. 9 ods. 2 písm. i) nariadenia GDPR „... spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, ako je ochrana proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia alebo zabezpečenie vysokej úrovne kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti a liekov alebo zdravotníckych pomôcok, na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu práv a slobôd dotknutej osoby, najmä profesijné tajomstvo“.

Podľa čl. 13 nariadenia GDPR je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom, ktorých osobné údaje spracúva, všetky informácie o spracúvaných údajoch vrátane podmienok ich spracúvania, t. j. aj informácie o spracúvaní údajov o telesnej teplote zamestnancov na pracovisku.

Zákonnosť merania telesnej teploty zamestnancov na pracovisku

Otázkou merania teploty zamestnancov na pracovisku sa zaoberal aj Európsky výbor pre ochranu údajov, ktorý konštatoval, že nariadenie GDPR obsahuje inštitúty a ustanovenia, prostredníctvom ktorých možno spracúvať osobné údaje aj v čase pandémie a ktoré zohľadňuje rôzne možnosti spracúvania osobných údajov v takýchto mi