Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Medicínske a právne aspekty sterilizácií
Dátum: Rubrika: Právo
Permanentná antikoncepcia predstavuje celosvetovo poprednú metódu plánovania rodičovstva u žien, najmä starších ako 35 rokov. Hoci sú tieto metódy široko dostupné na celom svete, v niektorých krajinách sú marginalizované a stigmatizované alebo výrazne obmedzené. Sterilizácia predstavuje závažný zásah nielen do telesnej integrity človeka, ale aj do celej jeho osobnosti, pretože prakticky nezvratne postihuje rozmnožovacie schopnosti ľudskej bytosti a možnosť slobodne rozhodnúť o počte svojich detí. V minulosti sme sa stretávali s výkonom nedobrovoľnej sterilizácie, ktorá je jednomyseľne odmietaná v rovine rozporu s právom, ale aj etikou. SR je bohužiaľ spomínaná v negatívnej súvislosti s prípadmi sterilizácie rómskych žien, ktoré sa dostali pred ESĽP. Autori chcú poukázať na vykonávanie bezpečnej formy permanentnej antikoncepcie - sterilizácie v kontexte právnej úpravy v minulosti, ale aj súčasných trendov. Prácu dopĺňame o príklady výkonu nesprávnej klinickej praxe a porušení práv dotknutých žien.
Medicínske indikácie a spôsob vykonania sterilizácie
Podviazanie alebo oklúzia vajíčkovodov sa tradične označuje ako ženská sterilizácia.
1)
Keďže sterilita je medicínsky spojená s nežiadúcou neplodnosťou, termín "sterilizácia" označuje skôr nedobrovoľné opatrenia k zamedzeniu reprodukcie. Namiesto toho, termín "permanentná antikoncepcia" ponúka alternatívu, ako rozpoznať aktívne a informované rozhodnutie ženy ukončiť svoje reprodukčné plány.
2)
Permanentná antikoncepcia predstavuje celosvetovo poprednú metódu plánovania rodičovstva u žien, najmä starších ako 35 rokov. Hoci sú tieto metódy široko dostupné na celom svete, v niektorých krajinách sú marginalizované a stigmatizované alebo minimálne výrazne obmedzené. V niektorých rozvinutých krajinách obmedzujú dostupnosť sterilizácie najmä obavy z reverzibility a vedľajších účinkov, zatiaľ čo v mnohých rozvojových krajinách je problematická zase nedostatočná dostupnosť zdravotníckych zariadení, ako aj vyškoleného personálu.
3)
Chirurgické metódy permanentnej antikoncepcie u žien zahŕňajú oklúziu vajíčkovodov a salpingektómiu pomocou rôznych chirurgických prístupov: transabdominálne (laparoskopicky alebo laparotomicky) alebo transcervikálne (hysteroskopicky). Transvaginálne prístupy cez kolpotómiu (otvorenie zadnej pošvovej klenby) sa bežne nevyužívajú kvôli vyššej miere komplikácií.
4)
Oklúzia vajíčkovodov sa môže vykonať v období po pôrode, keď sa väčšinou vykonáva pri cisárskom reze alebo v období po šestonedelí rovnako ako u tých žien, ktoré neboli nikdy tehotné.
5)
Klasicky sa sterilizácie vykonávali otvoreným prístupom (transabdominálne). Po dosiahnutí vajíčkovodov existuje množstvo techník na vykonanie oklúzie zahŕňajúcich ligáciu (podviazanie) a excíziu 2 - 3 cm dlhej časti strednej isthmickej časti vajíčkovodu.
6)
V súčasnosti sa preferuje laparoskopický prístup, ktorý sa spája s nižší rizikom komplikácií. Oklúzia vajíčkovodov sa vykonáva aplikáciou mechanických materiálov, ako sú svorky, silastikové krúžky alebo pomocou elektrokoagulácie. Medzi iné metódy permanentnej antikoncepcie patria transcervikálne techniky, keď sa vajíčkovody dajú dosiahnuť naslepo alebo hysteroskopicky a oklúzia sa vykonáva mechanickými inzertmi alebo chemickými prostriedkami.
7)
Po obojstrannej oklúzii vajíčkovodov je riziko otehotnenia približne 1 %. Pravdepodobnosť zlyhania zákroku je väčšia u mladších žien. Ak dôjde k otehotneniu po podviazaní vajíčkovodov, je prítomné zvýšené riziko mimomaternicového tehotenstva.
8)
Vzhľadom k tomu, že vajíčkovod je potenciálnym miestom vzniku väčšiny epiteliálnych ovariálnych (vaječníkových) karcinómov, malo by byť zvážené vykonanie totálnej salpingektómie, teda odstránenie vajíčkovodov, za účelom zníženia rizika rakoviny vaječníkov.
9)
Okrem toho je predpokladaná antikoncepčná účinnosť totálnej salpingektómie na úrovni 100 %.
10)
Primárnou indikáciou vykonania permanentnej antikoncepcie je túžba po trvalom zamedzení reprodukcie. Najčastejšie je to u žien, ktoré ukončili svoje reprodukčné plány a želajú si možnosť ireverzibilnej ochrany pred nežiaducim tehotenstvom. Hlavnou kontraindikáciou je túžba pacientky otehotnieť v budúcnosti. Asistovaná reprodukcia je pre niektoré pacientky možnosťou obnovenia reprodukcie, jej úspech však nemožno zaručiť a náklady môžu predstavovať významný problém.
11)
Ako každý operačný výkon aj sterilizácia môže mať komplikácie rôzneho stupňa závažnosti. Ide najmä o chirurgické komplikácie, napríklad krvácanie alebo vytvorenie krvnej zrazeniny, infekčné alebo anestéziologické komplikácie. Medzi zriedkavé neskoré následky sterilizácie, ktoré vyplývajú najmä z nezvratnosti stavu, patria psychické problémy ženy.
12)
Pre porovnanie, vazektómia je operačné prerušenie semenovodov, ktoré slúžia na transport spermií počas ejakulácie, dôsledkom ktorého vznikne trvalé zabránenie schopnosti oplodnenia. Ide o trvalé a nezvratné zabránenie schopnosti oplodnenia, čo znamená, že po tomto zákroku muž nemôže splodiť dieťa. Dostupné sú alternatívne metódy antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, ktorými sú prirodzené metódy zabránenia tehotnosti alebo bariérová antikoncepcia. Prirodzenými metódami zabránenia tehotnosti sú sexuálna abstinencia alebo prerušovaná súlož. Pri bariérovej antikoncepcii je to používanie kondómu.
13)
Proces súhlasu so sterilizáciou musí byť komplexný a zrozumiteľný. Pacientky by mali vždy zvážiť iné reverzibilné antikoncepčné metódy.
14)
Charakteristika a podstata právnej úpravy sterilizácie
Sterilizácia teda predstavuje závažný zásah nielen do telesnej integrity človeka, ale aj do celej jeho osobnosti, pretože ako bolo objasnené skôr, prakticky nezvratne postihuje rozmnožovacie schopnosti ľudskej bytosti a možnosť slobodne rozhodnúť o počte svojich detí.
15)
Právny rámec v SR tvorí § 40 ZoZS, ktorý ustanovuje, že ide o zdravotnícky výkon, ktorý má zabrániť plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz. Zatiaľ čo v ČR zákon č. 40/2009 Sb. Trestní zákonník v platnom znení nepozná samostatnú skutkovú podstatu trestného činu neoprávnenej sterilizácie, konkrétne je to možné subsumovať len pod útok proti ľudskosti alebo poškodzovanie cudzích práv, pre porovnanie v slovenskej právnej úprave podľa § 159 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov je možné uložiť trest odňatia slobody na 2 až 8 rokov za spáchanie trestného činu neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie. Trestne zodpovedným je podľa trestnej legislatívy SR ten, kto neoprávnene osobu sterilizuje. V prípade, ak tento trestný čin spácha páchateľ závažnejším spôsobom konania (surovým alebo trýznivým spôsobom, využitím tiesne, odkázanosti alebo podriadenosti a pod.), z osobitného motívu (z pomsty, z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti z dôvodu farby pleti a pod.) alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, potrestá sa odňatím slobody na 7 až 12 rokov. Odňatím slobody na 10 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, a
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
