Kamerový systém u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

Legislatívne východiská

Používanie kamerových systémov je citlivou témou najmä z hľadiska ochrany súkromia a ochrany osobných údajov. Na Slovensku legislatívne vychádza z čl. 19 Ústavy SR:

• Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
• Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
• Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Tieto práva ďalej vo vzťahu k monitorovaniu kamerovými systémami na akomkoľvek pracovisku rozvíjajú:

• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“),
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a
• zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) bez ohľadu na to, že by mohlo ísť o ordináciu či iné priestory poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v ktorých je zdravotná starostlivosť poskytovaná.

Občianskoprávna úprava vychádza z pravidla, že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V spojení s uvedeným sa písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia, alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobne sa podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež aj na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie v