IV. Human Rights Forum 2012 Medicínske právo – interdisciplinárne

Spojenie práva a medicíny sa stáva čoraz frekventovanejším, nielen v komerčnej sfére, ale pociťujú to aj zdravotnícki pracovníci, ktorí pri každodennom kontakte s pacientom, musia riešiť nielen problémy medicínskeho charakteru, no s rovnakou intenzitou aj právneho. Cieľom tejto konferencie bolo zviditeľniť úlohu práva v oblasti medicíny a prispieť tak, k zvýšeniu právneho povedomia a formovaniu sa tohto právneho odvetvia.

Priestor dostali okrem odborníkov z oblasti medicíny, práva, bioetiky, filozofie, či teológie, aj študenti a doktorandi venujúcim sa tejto problematike. Jednotlivé príspevky odzneli vo viacerých  blokoch Lege artis a zodpovednosť, Etické aspekty poskytovania zdravotnej starostlivosti, Informovaný súhlas, Inštitút predchádzajúceho priania, DNR (Do Not Resuscitate), Liečivá, farmaceutické právo, právo duševného vlastníctva, Reprodukčné práva a Vária.

Konferencia sa konala pod záštitou prof. MUDr. Ladislava Mirossaya, DrSc. - rektora UPJŠ v Košiciach, doc. JUDr. Gabriely Dobrovičovej, CSc. - dekanky Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, JUDr. Zdenka Trebuľu - predsedu Košického samosprávneho kraja, MUDr. Richarda Rašiho, Ph.D., MPH. - primátora Mesta Košice.

Po oficiálnom otvorení vystúpil, ako prvý MUDr. JUDr. Miroslav Pavlák, PhD., zo spoločnosti  MEDIPRAV, s.r.o., s príspevkom na tému Administratívnoprávne konanie pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a postup lege artis, v ktorom sa popri vymedzení správnych orgánov v zdravotníctve a samotného správneho konania venoval aj špecifikám poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to lege iuris-medicinalis a lege artis-medicinae. Podotkol, že bez určenia minimálnych štandardov v zmysle právnych aktov je hodnotenie postupu „lege iuris“ značne dubiózne. A je legitímna otázka, či hodnotenie postupu „lege artis“ spadá už vo svojej podstate do kompetencie administratívneho orgánu štátu, keďže „pravidlá lekárskeho umenia“ zjavne nie je možné upraviť právnou normou.

Generálny sekretár Slovenskej lekárskej únie špecialistov, Tomáš Janco predniesol podnetný príspevok na tému  Medicínske myslenie v modernom zdravotníctve, v ktorom vymedzil iný pohľad na všeobecne zaužívanú definíciu zdravia a zdravotnej starostlivosti, ako takej. Cieľom zdravotnej starostlivosti, by nemalo byť jej poskytovanie, ale nastolenie stavu nezávislosti od nej. Podotkol, že strach lekárov zo zákona automaticky nezlepšuje zdravotnú starostlivosť, neopomenul ani úskalia hodnotenia kvality poskytnutej starostlivosti revíznymi lekármi a farmaceutmi, či relatívne zdanlivú oporu v guidelines, v kritériách efektivity a v SPC (súhrn charakteristických vlastností).

Mgr. Jozef Kubala z Advokátskej kancelária H&H Partners a Komory pre medicínske právo, vystúpil s príspevkom Vybrané otázky týkajúce sa zastupovania pacienta v konaniach o náhrade škody, v ktorom sa venoval vymedzeniu jednotlivých druhov zodpovednosti poskytovateľa a zdôraznil povinnosť nielen nespôsobiť škodu, ale aj nezasahovať neoprávnene do osobnostných práv pacienta. Priblížil aj hlavné mýty a omyly pacientov, ako  napr. prehnaná predstava o odškodnom, rovnako vymedzil aj základné odporúčania na efektívne riešenie zastupovania pacienta.

Doc. ThDr. Ing. Inocent-Mária V. Szaniszló OP, PhD. z Inštitútu etiky prof. Alexandra Spesza pri Teologickej fakulte Katolíckej Univerzity Ružomberok v Košiciach odprezentoval svoje názory v príspevku Humánne a etické limity ľudských práv s ohľadom na teóriu predpozitívnych práv. Rozvinul myšlienku, že v čase, keď sa niektoré radikálne kruhy snažia zakotviť do Charty ľudských práv aj právo ženy na ukončenie vlastného tehotenstva, prípadne v Európskom parlamente predefinovať práva a zmysel rodiny, je možno vhodné poukázať na chápanie ochrany ľudských práv zo strany katolíckej sociálnej náuky.

Bc. MUDr. Ján Uhrín a  Mgr. Daniela Bobáková z I. psychiatrickej kliniky, UNLP a LF UPJŠ v Košiciach a Ústavu verejného zdravotníctva LF UPJŠ vystúpili s témou Dodržiavanie ľudských práv a etických noriem v psychiatrickej liečbe, v ktorej sa zamerali aj na legislatívu Slovenskej republiky v oblasti nedobrovoľnej hospitalizácie, ako aj na praktické poznatky z jej uplatňovania a dodržiavania. Rovnako sa venovali možnostiam právnej ochrany chorého a prezentovaniu jednotlivých výsledkov štúdií projektu EUNOMIA - European Evaluation in Psychiatry and Harmonisation of Best Clinical Practice.

Etika optimálnej komunikácie lekár - pacient/klient bola témou MUDr. Márie Mojzešovej, PhD., z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky LF UK v Bratislave, vo svojom príspevku zhrnula, že lekár súčasnosti a budúcnosti musí byť spätý so zásadnými regulami, ktoré tvoria jeho pracovno-morálny kánon. Súčasťou tohto etického imperatívu každodennej práce lekára, je vedecky overená vedomosť, zodpovednosť, empatia, rozvaha, diagnostická trefnosť a predvídavosť. Za najpodstatnejšiu a najdôležitejšiu vlastnosťou lekára, ktorá determinuje optimálnu komunikáciu medzi ním a jeho pacientom, považuje pokoru.

JUDr. Lucia Madleňáková z Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci vystúpila s príspevkom Inštitucionálne riešenie konfliktov vo svedomí podľa Holly F. Lynch v českom prostredí v súvislosti s prijatím zákona o zdravotníckych službách. Načrtla perspektívne modely vytvorenia a aplikovania inštitucionálneho modelu v Českej republike, ktorý by spočíval na Českej lekárskej komore a krajských úradoch, ČLK by bola zodpovednou za zaisťovanie náhradnej lekárskej starostlivosti, keďže nový zákon č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování (zákon o zdravotních službách) obsahuje výhradu svedomia a počíta s povinnosťou poskytovateľa zaistiť náhradnú službu.

Vzťah starostlivosti a moci v kontexte vzťahov lekár/lekárka – pacient/pacientka patril PhDr. Andrei Klimkovej, PhD. a Mgr. Adriane Jesenkovej, PhD., z Katedry aplikovanej etiky na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Zámerom autoriek bolo preniesť pozornosť na štrukturálny, systémový charakter a faktory neetického správania a konania aktérov v systéme zdravotnej starostlivosti. V prevažnej miere sa zamerali na vnímanie zodpovednosti založenej na sociálnych vzťahoch podľa I. M. Young. Záverom zdôraznili dvojaké ponímanie autonómie pacienta, a to v procese rozhodovania o poskytovaní lekárskej starostlivosti - rešpektovanie subjektívnych pocitov a mienky pacienta lekárom, ale aj v zastúpení aktuálnych i potenciálnych pacientov v procese rozhodovania o systémových zmenách poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Príspevok Nedobrovolná zdravotní péče u nezletilých patril Mgr. Zuzane Candigliota z Liga lidských práv a Katedry ústavného práva  a politológie PrF Masarykovej Univerzity v Brne.

MUDr. Dagmar Breznoščáková, JUDr. Valéria Krenická z I. psychiatrickej kliniky LF  UPJŠ v Košiciach sa podrobne venovali problematike Vôľa pacienta, rozsahu a spôsobu poučenia a informovanému súhlasu, ako aj nedostatku zákonnej úpravy inštitútu predchádzajúceho priania. Záverom sa venovali názornej a zaujímavej kazuistike, na ktorej poukázali na možnosti postupu lekára v jednotlivých prípadoch pri poskytovaní starostlivosti problémovému psychiatrickému pacientovi.

Problematiku práva duševného vlastníctva načrtla vo svojej prednáške Etické trenice patentovateľnosti  biotechnologických vynálezov  JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LL.M. z Katedry občianskeho práva PrF UPJŠ v Košiciach. Venovala sa, okrem iného, aj výlukám patentovateľnosti, a to konkrétne, využitia ľudského embrya na priemyselné, alebo obchodné účely. V definícia ľudského embrya podľa Súdneho dvora Európskej únie pripomenula, že vnútroštátnemu súdu prislúcha, so zreteľom na vývoj vedy určiť, či kmeňová bunka získaná z ľudského embrya v štádiu blastocysty predstavuje ľudské embryo v zmysle smernice 98/44/ES. Treba podotknúť, že len využívanie na terapeutické a diagnostické účely uplatňované na ľudských embryách môže byť predmetom patentu.

V bloku venovanom reprodukčným právam vystúpil aj JUDr. Tibor Seman, PhD., z Katedry ústavného práva a správneho práva PrF UPJŠ v Košiciach a venoval sa Umelému ukončeniu tehotenstva v náčrte jeho právnej histórie a právno - morálnych súvislostí.Mimoriadne podrobne a podnetne sa venoval právnej histórii ukončovania počatého života na Slovensku, ako aj trestnoprávnej úprave, ale aj počatému životu v nadčasových súvislostiach náboženstva a viery.

Záverečný blok otváral prednosta Ústavu súdneho lekárstva LF UPJŠ MUDr. Nikita Bobrov, CSc., s príspevkom Medicínsko-právne aspekty prehliadky zomrelého na mieste nálezu mŕtveho tela. Prezentoval jednotlivé praktické poznatky a samotnú koncepciu odboru súdne lekárstvo, ako aj jeho právne vymedzenie, či algoritmus postupu pri prehliadke mŕtveho.

MUDr. Andrea Balogová z Ústavu súdneho lekárstva LF UPJŠ prednášala na tému Právne a etické problémy v súdnom lekárstve. Venovala vymedzeniu predmetu záujmu súdneho lekárstva a jeho jednotlivým úlohám, ako je znalecký výkon prehliadky miesta činu pre orgány činné v trestnom konaní, ako aj úzkej súčinnosti s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďalej podotkla, že  Občiansky zákonník nerieši výslovne otázku právnej povahy ľudského tela. Právna veda sa pridržiava tradičného pohľadu prevzatého z histórie a ľudskému telu a jeho neoddeleným častiam priznáva povahu objektu „extra commercium“ a „sine domino“, či povahu veci „sui generis“.

MUDr. Silvia Farkašová Iannaccone, PhD. z Ústavu súdneho lekárstva LF UPJŠ prednášala na tému Právne a etické aspekty znaleckej  činnosti v medicíne, zdôraznila, že problematika znaleckej činnosti je rozsiahla a obnáša rôzne právne a etické aspekty. V príspevku venovala pozornosť zvláštnemu postaveniu znalca, ktorý je však vo svojej činnosti nahraditeľný a zastupiteľný iným znalcom. Účastníkom priblížila znaleckú činnosť nielen v medicíne, ale najmä v súdnom lekárstve.

Príspevok Mgr. et Mgr. Silvie Capíkovej, PhD. z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky LF UK v Bratislave znel  Juridizácia medicíny a trendy v oblasti biomedicínskeho práva. Zamerala sa na pojem biomedicíny a biomedicínskeho výskumu, ako relatívne autonómnej oblasti právnej regulácie. Neopomenula jednotlivé markanty biomedicínskeho práva, ako napr. harmonizácia právnej úpravy, či ochrana súkromia. Záverom dodala, že juridizácia medicíny je sprevádzaná diferenciáciou právneho statusu pacienta.

V priebehu druhého dňa, odznelo celkovo päť príspevkov venujúcich sa prevažne ochrane embrya, neplodnosti, interrupciám, reprodukčným právam, nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ako aj hľadaniu optimálnej legislatívnej úpravy inštitútu predchádzajúceho priania.