Budúci rok prináša nevyhnutnú konsolidáciu, nezodpovedanou otázkou je šetrenie na chode štátu

„K medziročnému poklesu schodku o pol percenta, čo je najnižšia požadovaná úroveň konsolidácie, majú primárne prispieť konsolidačné opatrenia súvisiace s príjmovou stránkou rozpočtu. Ide napríklad o dočasné zdanenie vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov či zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera,“ približuje konsolidačné kroky slovenskej vlády predseda národných kontrolórov. Na výdavkovej strane rozpočtu sa počíta s plošným viazaním výdavkov jednotlivých kapitol na úrovni 5 % osobných výdavkov a v budúcom roku nedôjde k valorizácii platov štátnych zamestnancov. 

Predložený návrh rozpočtu podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa blíži k 6 % HDP. Na príjmovej strane štátneho rozpočtu vláda počíta so sumou 22,7 miliardy a výdavky štátu sa dostanú nad sumu 30,3 miliardy eur. Budúcoročný deficit, ktorý je v číselnom vyjadrení na úrovni 7,6 miliardy eur by mal byť o 0,5 % nižší, ako sa predpokladá jeho úroveň v závere roka 2023 (cca 8,3 mld.). Rast deficitu verejnej správy sa prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % HDP, a tak atakovať výšku až 76,6 miliardy eur. Rezort financií očakáva rast HDP na úrovni 2,7 %, čo sa môže pozitívne premietnuť do rastu zamestnanosti o 0,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 5,4 %. 

Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly pred vládou stojí tiež výzva, ako udržať súčasný sociálny systém, a zároveň naplniť priority stanovené v programovom vyhlásení, pretože bezpochyby naráža na finančné možnosti štátu. V návrhu rozpočtu je zadefinovaný historicky najvyšší transfer pre Sociálnu poisťovňu, a to vo výške 1,6 miliardy eur, ktorý bude použitý na rodičovský dôchodok a na valorizáciu dôchodkov. „Tieto výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických či sociálnych pracovníkov,“ konštatuje predseda NKÚ. 

Národní kontrolóri zároveň v stanovisku upriamujú pozornosť poslancov parlamentu na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu v rezortoch životného prostredia, dopravy či školstva. Pre zdravotníctvo sú navrhnuté výdavky na úrovni 8,9 miliardy eur, čo je približne 10 % nárast oproti tomuto roku. Rast je z dvoch zdrojov – nárastu odvodov o 1 % z vymeriavacieho základu a stanovením pevného percenta platby za poistencov štátu. Najväčšie investície sú plánované v rezorte obrany. Úrad v minulosti identifikoval významné riziko spojené s nasadením taktických lietadiel F-16, za ktoré už bolo zaplatených 70 % ceny, a tiež s rekonštrukciou leteckej základne Sliač. Rozhodnutia o oprave strategického letiska boli urobené už v roku 2018, pričom stavebné bezpečnostné práce sú vo výraznom časovom sklze a výsledná suma rekonštrukcie sa môže niekoľkonásobne navýšiť. NKÚ preto v týchto dňoch vykonáva v tejto súvislosti prierezovú kontrolu a jej závery budú známe začiatkom roka 2024. 

Najvyšší kontrolný úrad vníma pozitívne trend znižovania deficitov verejných financií v rozpočte verejnej správy na roky 2025 a 2026. Celkový deficit verejnej správy by mal byť v roku 2025 na úrovni 5 % HDP a v roku 2026 na úrovni 4 % HDP. Aj napriek uvedenej snahe vlády v znižovaní deficitov verejnej správy Slovensko v roku 2026 nedosiahne optimálne kritériá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. 

Kontrolóri poukazujú na nejednoznačnosť zákona o rozpočtových pravidlách v kontexte záväznosti výdavkových limitov a jej rozdielneho výkladu zo strany ministerstva financií či Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výdavkové limity sú pritom jedným z rozhodujúcich nástrojov pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Budúcoročný hospodársky rast krajiny môže ovplyvniť aktívne využitie európskych finančných prostriedkov v celkovej sume 2,5 miliardy. Ide o prostriedky, ktorých efektivita čerpania môže významným spôsobom ovplyvniť rast ekonomiky Slovenska nielen v roku 2024. Bude to však podmienené samotným čerpaním fondov, ale aj ich efektívnou alokáciou pri dosahovaní cieľov.

Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024