Nevyplatenie mzdy a trestnoprávne následky

Na rozdiel od „poskytovateľa“ je „zdravotnícky pracovník“ definovaný v ustanovení § 27 zákona o poskytovateľoch a ide o lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestru atď... [2] Pri istej miere zjednodušenia teda možno povedať, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (označovaný aj „poskytovateľ“) je podnikateľom v zdravotníctve, ktorý si môže zamestnať na účely výkonu svojej činnosti zdravotníckych pracovníkov. Poskytovateľ bude teda na účely pracovného práva vystupovať v pozícii zamestnávateľa a zdravotnícky pracovník v postavení zamestnanca.

Základným právnym predpisom, ktorým sa riadia právne vzťahy zamestnancov a zamestnávateľov v Slovenskej republike, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Okrem tohto predpisu sa v závislosti od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti môžu subsidiárne aplikovať aj iné právne predpisy, ako napríklad zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Zákonník práce ustanovuje vcelku veľké množstvo povinností zamestnávateľa a je nastavený tak, aby v prvom rade ochraňoval zamestnanca. Snáď najväčším záujmom zamestnanca býva získanie peňažného nároku plynúceho za odvedenú prácu, ktorý sa označuje mzda. Podľa ustanovenia § 188 Zákonníka práce (cit.): „Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.“ [3] V tomto článku sa pozrieme na to, aké sú riziká na strane poskytovateľa v prípade, ak z jeho strany nedôjde k vyplateniu mzdy zdravotníckemu pracovníkovi. Primárne sa budeme venovať ingerencii trestného práva.

Aj podľa Čl. 3 základných zásad Zákonníka práce majú zdravotnícki pracovníci ako zamestnanci právo na mzdu za vykonanú prácu. V prípade, ak mzda nie je poskytovateľom zdravotníckemu pracovníkovi vyplatená, zákon umožňuje, aby zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer. Podmienkou je ale omeškanie zamestnávateľa s výplatou mzdy minimálne 15 dní. [4] O dosť zásadnejším postihom, ktorý sa môže dotknúť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a osobne jeho štatutárneho orgánu, je možná trestnoprávna dohra nevyplatenia mzdy, s ktorou počíta legislatíva Slovenskej republiky.

Podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) je nevyplatenie mzdy a odstupného trestným činom. Podľa zákona (cit.): „Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“ [5] Vyššie trestné sadzby sa uplatnia v prípade, ak je spôsobená väčšia škoda, ak išlo o konanie z osobitného mot